Z histórie Združenia vlastníkov pôdy a agropodnikateľov Slovenska
Združenie vlastníkov pôdy a agropodnikateľov Slovenska je mimovládna nezisková organizácia s celoštátnou pôsobnosťou. Združuje samostatne hospodáriacich roľníkov, malých a stredných podnikateľov v pôdohospodárstve a vlastníkov pôdy. Pôsobí od roku 1990, kedy bolo zaregistrované na vtedajšom Ministerstve vnútra a životného prostredia. Prvé Valné zhromaždenie sa konalo koncom roku 1991 v Bratislave, na ktorom bolo prijaté Programové vyhlásenie, ktoré stanovilo základné ciele a princípy činnosti združenia, ako aj Stanovy združenia, ako jeho základný dokument. Prvým predsedom združenia sa stal Ing. Milan Pašmík, ktorý stál na čele združenia do roku 1997, kedy ho vystriedal Ing. Dezider Mosný, a po ňom v roku 1998 charizmatický Pavol Bottka, ktorý stál na čele združenia do roku 2006. Po ňom kormidlo združenia preberá Ing. Vladimír Kočárik, ktorého v roku 2015 vystriedal súčasný predseda Ing. Ján Jelen. V tom istom roku sa sídlo združenia premiestnilo do Levíc.
Združenie vykonáva svoju činnosť prosredníctvom ústredia, do roku 2015 so sídlom v Bratislave, s celoslovenskou pôsobnosťou, v súčasnosti v úzkej spolupráci s viacerými aktívnymi členmi združenia so zastúpením v jednotlivých regiónoch Slovenska. Hlavným orgánom združenia je Valné zhromaždenie, ktoré zvoláva raz ročne predstavenstvo združenia, ako volený výkonný orgán z členom združenia na čele s jej predsedom. Ústredie združenia pri svojej činnosti úzko spolupracuje s viacerými domácimi i zahraničnými profesnými organizáciami podobného charakteru, so Slovenskou Poľnohospodárskou a potravinárskou komorou, ale aj s ústrednými a riadiacimi orgánmi, ako aj s dodaveteľsko - odberateľskými podnikmi.
Z histórie
Po roku 1989 sa malá skupina nadšencov pod vedením Milana Pašmíka, Pavla Bottku a iných podujala aktivizovať vlastníkov pôdy k vysporiadaniu majetku a k obnove roľníckeho stavu. Aktívne sa zúčastňovali na príprave nových zákonov akým bol zákon o pôde a transformačný zákon. Boli to zásadné zákony v ktorých išlo o majetok vyše 1 milióna vlastníkov v hodnote majetku 180 mld. Sk. Spolu s aktivistami českých roľníkov vytvorili veľkú koalíciu a tak získali podporu poslancov Federálneho zhromaždenia. Po takmer ročnom úsilí bol prijatý zákona č. 229/91 Zb. o usporiadaní vlastníckych vzťahov k poľnohospodárskym pozemkom a transformačného zákona č. 42/ 92 Zb. Združenie sa po svojom vzniku aktívne podieľalo na príprave nových ekonomických (dotačných a daňových) noriem podporujúcich podnikanie na pôde. V roku 1992 získava združenie priestory v budove MP SR a v júli toho istého roku vydáva mesačník „Roľník ako na to“, až do roku 2003.
V pozitívnych podmienkach vzrástol záujem roľníkov o navrátenie pôdy a majetku. Vo viacerých regiónoch Slovenska sa zakladajú regionálne združenia. Medzi prvými sa hlási levický región na čele s dlhoročným doposiaľ pôsobjácim predsedom Alexandrom Ťapajom. Už v roku 1991 bolo na Slovensku zaregistrovaných vyše tisíc roľníkov, v roku 1992 ich počet vzrástol na 13728 a v roku 1994 sa ich počet zvýšil na vyše 16 tisíc. Iba v levickom regióne v roku 1994 bolo zaregistrovaných 1360 roľníkov, ktorí obhospodarovali vyše 12500 ha pôdy, cca 15 % z celkovej výmery. Ešte v roku 1995 podnikalo v pôdohospodárstve 24 tisíc fyzických osôb z toho vyše 21 tisíc SHR. S celkovou výmerou 210 400 ha.
Nástupom novej vládnej garnitúry na čele s Mečiarom končí priaznivé obdobie rozvoja roľníckeho stavu na Slovensku. Už v roku 1993 rušia sa daňové prázdniny, Zavádza sa nová daňová sústava s vysokým finančným zaťažením, (zdaňovanie dotácii, vysoké odvody nemocenského a dôchodkového poistenia) ktoré pôsobia likvidačne na malé a stredné podnikanie. Nedodržiavajú sa transformačné zákony, vlastníci a roľníci narážajú na ťažkosti pri dokazovaní a vymáhaní svojho majetku a sú diskriminovaní., V roku 1995 novelou transformačného zákona č. 262/1995 prechádza majetok vlastníkov pôdy v družstvách do družstevných podielnických listov. V záujme kontroly hospodárenia s majetkov vlastníkov združenie iniciovalo prijatie Sankčného zákona, ktoré však v NR SR neprešlo.
Napriek uvedeným ťažkostiam a neprajnosti združenie presadilo účasť svojich zástupcov do takmer všetkých ústredných a regionálnych komisií. Nadväzujú sa aktívne kontakty so zahraničnými poradenskými organizáciami . Organizuje sa celý rad seminárov a vydávajú sa zborníky. Ešte v predvstupovej fáze Slovenska do EÚ v záujme spoločného postupu a užšej spolupráce vzniká z iniciatívy združenia v roku 1995 Stredoeurópska rada roľníkov zo zástupcov samosprávnych roľníckych organizácii Slovenska, Česka, Maďarska a Poľska. Spolupráca trvala do vstupu jednotlivých krajín do EÚ.
Celková spoločenská a politická klíma v značnej miere ovplyvnila činnosť združenia. Dochádza k stagnácii a úpadku. Nevysporiadané reštitučné nároky a nedoriešenie vysporiadania majetkových podielov, nerovnomerné ekonomické a spoločenské postavenie roľníka zabrzdilo úspešný počiatočný rozbeh. Združenie i v týchto neprajných podmienkach bojuje o lepšie nastavenia dotačných smerníc, zmiernenie ekonomických zaťažení pre roľníkov, zrovnoprávnenie daňových úľav, ktoré je korunované úspechom v roku 2000 novelou zákona.
S prípravami na vstup do EÚ prichádzajú nové problémy pre roľníkov. Znevýhodnenie prvovýrobcov oproti spracovateľom, dovoz drahého obilia zo zahraničia na úkor domácich producentov. Naďalej pretrváva diskriminačná dotačná politika, ktorá stanovením minimálnych tržieb prakticky vylúčila menších roľníkov z možnosti poberania podpory.
Prvým májom 2004 Slovensko vstupuje do EÚ. Združenie sa obracia so žiadosťou na ministra pôdohospodárstva o riešenie otázok s vydávaním pôdy ako aj vymeriavaním náhradných pozemkov. Združenie lobuje na rôznych fórach o zaradenie predčasného odchodu farmárov ako aj podpory mladých farmárov jednorázovou pomocou do dotačných titulov, za zrušenie dane z pôdy, o spravodlivé rozdeľovanie dotácii a prideľovanie financií z podporných fondov.
Ani členstvo v EU neprinieslo roľníkom a vlastníkom pôdy očakávané zrovnoprávnenie s ostatnými veľkovýrobnými formami hospodárenia. Počet hospodáriacich roľníkov ubúda pre nevysporiadané vlastnícke vzťahy, blokovanie možnosti prenájmu štátnej pôdy, nevyriešenie reštitúcii a náhradných pozemkov, nespravodlivé prideľovanie financií z podporných fondov a exekúcie. Populácia roľníkov starne a pre nepriaznivé ekonomické podmienky, nemožnosť prístupu k pôde mladý nemajú záujem ale ani možnosť o hospodárenie. Doposiaľ ani jedna vláda neprejavila politickú vôľu zmeniť uvedené nepriaznivé podmienky. Dôsledkom je stagnácia, ktorá sa zákonite prejavuje aj na aktivite členskej základni združenia . Udržať sa v týchto podmienkach si vyžaduje enormnú energiu a obetavosť od výkonných zástupcov združenia (sú to neplatené funkcie) bez rovnako aktívnej a obetavej členskej základni je mimoriadne náročné.