Po zime sa prirodzene pozornosť farmárov obracia k dusíku. Dátum 15.február je každoročne vnímaný ako štart jarných prác, no v praxi nejde len o to, či môžeme, ale najmä či má aplikácia zmysel.

Prečo je 15. február dôležitý?

Od tohto dátumu je v súlade s platnou legislatívou možné aplikovať dusíkaté hnojivá aj v chránených oblastiach, za dodržania maximálnych dávok dusíka v čistých živinách (N v č. ž.). Zároveň však platí, že samotný dátum ešte nerieši stav porastu ani podmienky na poli.

Maximálne dávky dusíka – základný rámec

Legislatíva stanovuje maximálne povolené dávky dusíka v čistej živine, ktoré sa líšia podľa:

• zaradenia pôdy do chránených oblastí,
• pestovanej plodiny,
• výrobnej oblasti.

Tieto limity sú hornou hranicou, nie odporúčaním. Ich dodržanie je dôležité najmä z pohľadu kontrol, no z agronomického hľadiska je rozhodujúce, koľko dusíka je porast schopný v danom momente prijať.

max. 60 kg N/ha v čistej živine na jednu aplikáciu

Platí pre:

• ozimné obilniny,
• repku olejnú,
• ostatné poľné plodiny

Ochranné pásma vodných zdrojov (OPVZ)

OPVZ I. a II. stupňa

max. 40 kg N/ha v čistej živine na jednu aplikáciu

Toto je presne ten prípad, kde:

• farmári často narazia pri kontrole,
• a kde „bežných“ 60 kg už neplatí.

Nie všetky oblasti sú rovnaké

Rozdiely medzi výrobnými oblasťami sú výrazné:

• v teplejších oblastiach môže vegetácia nabehnúť skôr,
• v chladnejších polohách porasty často stagnujú aj po 15. 2.,
• rozdiely v zásobe pôdnej vlahy po zime zohrávajú kľúčovú úlohu.

Rovnaká dávka dusíka aplikovaná v rovnaký deň môže mať v dvoch regiónoch úplne odlišný efekt!

Stav porastu je dôležitejší než kalendár

Pred rozhodnutím o prvej dávke dusíka je vhodné zhodnotiť:

• hustotu a vitalitu porastu,
• poškodenie po zime,
• koreňový systém,
• aktuálnu a očakávanú pôdnu vlhkosť.

Slabé alebo stresované porasty často nedokážu dusík efektívne využiť a riziko strát je vysoké.

Počasie rozhoduje

Bez dostatočnej pôdnej vlahy môže dôjsť k:

• obmedzenému príjmu živín,
• stratám dusíka volatilizáciou,
• slabému nástupu vegetácie aj napriek aplikácii.

Dusík by mal byť aplikovaný vtedy, keď má šancu pracovať, nie len preto, že to „už ide“.

Najčastejšie chyby z praxe

• aplikácia maximálnej dávky hneď po 15. 2. bez ohľadu na stav porastu,
• ignorovanie pôdnej vlhkosti,
• tlak na „splnenie termínu“ namiesto agronomického rozhodnutia,
• podcenenie rozdielov medzi parcelami.

Odporúčanie združenia

Združenie vlastníkov pôdy a agropodnikateľov odporúča:

• vnímať legislatívne limity ako mantinely, nie cieľ,
• prispôsobiť prvú dávku dusíka reálnemu stavu porastu,
• sledovať vývoj počasia a pôdnej vlhkosti,
• vyhnúť sa unáhleným rozhodnutiam hneď po 15. februári.

Počas jari budeme farmárov priebežne informovať o aktuálnych rizikách, zmenách a praktických skúsenostiach z terénu.