Najnovšie ekonomické ukazovatele za druhý kvartál roku 2026, ktoré Európska komisia zverejnila 10. septembra 2026, potvrdili prehlbujúci sa paradox: zatiaľ čo trhové ceny poľnohospodárskych komodít klesali, náklady na ich výrobu prudko rástli.

Čo presne stojí za týmito číslami a prečo by sme mali zbystriť pozornosť?

Tretí štvrťrok v červených číslach Podľa aktuálnych dát štatistického úradu Eurostat v druhom štvrťroku 2026 klesla priemerná cena poľnohospodárskej produkcie v EÚ medziročne o 5,8 %. Pre európsky trh ide už o tretí kvartál nepretržitého poklesu za sebou.

Najtvrdší prepad zasiahol dôležité piliere potravinovej sebestačnosti:

• Mlieko: Jeho výkupné ceny sa prepadli o 16,6 %.

• Obilniny: Zaznamenali pokles o 5,6 %.

Energie a hnojivá na vzostupe

Zatiaľ čo príjmová strana rozpočtov klesá, výdavky na bežnú prevádzku fariem (vstupy nesúvisiace s investíciami) vzrástli v priemere o 4,7 %. Tento skok prichádza po relatívne pokojnom období cenovej stability, ktoré v EÚ vládlo počas celého roka 2025. Hlavnými motormi tohto zdražovania sú dve kritické položky:

• Energie a mazivá: Ich priemerná cena v EÚ vystrelila nahor o 22,0 %.

• Hnojivá a pôdne kondicionéry: Medziročne zaťažili rozpočty nárastom o 13,4 %.

Geografické rozdiely: Kto trpí najviac?

Hoci tlak na marže pociťujú všetci, situácia v jednotlivých členských štátoch sa líši. Pokles cien produkcie zasiahol 20 krajín EÚ, pričom najprudšie prepady pocítilo Dánsko (-17,2 %) a Írsko (-16,2 %). Na druhej strane barikády stojí raketový rast prevádzkových nákladov. Ten zasiahol bez výnimky všetky krajiny EÚ. Najdrastickejšie stúpli výdavky farmárom v Litve (+16,4 %) a v susednom Rumunsku (+11,7 %).

Zdroj dát: Eurostat / Európska komisia (10. 9. 2026)