V rámci Spoločnej poľnohospodárskej politiky (SPP) pretrváva dlhodobá nerovnováha, kedy len pätina európskych fariem poberá až 80 % celkového objemu priamych platieb viazaných na pôdu. Hoci sa Európska komisia snaží tento historický nepomer zvrátiť zavádzaním dotačných stropov, pre členské štáty bolo toto opatrenie doteraz iba voliteľné. Súčasný návrh reformy SPP však prináša zásadný obrat: zavádza pre všetkých povinný ročný limit vo výške 100 000 € na jeden podnik, pričom postupné (progresívne) krátenie platieb na hektár sa dotkne fariem už od sumy 20 000 €.

Dopady návrhu reformy novej Spoločnej poľnohospodárskej politiky na rozpočtové obdobie 2028 – 2034 na jednotlivé členské štáty uvádza vo svojej štúdii Nikolina Šajn z European Parliamentary Research Service.

Nová platba DABIS: Tvrdý strop 100 000 € a degresivita už od 20 000 €

Doterajšiu Základnú podporu príjmu v záujme udržateľnosti (BISS) má nahradiť nová schéma: Degresívna podpora príjmu na plochu (DABIS). Najzásadnejšou zmenou je však povinné uplatňovanie zastropovania a degresivity pre všetky členské štáty, čím zaniká doterajšia dobrovoľnosť.

**Pásma krátenia ročných platieb DABIS:***

• Do 20 000 €: Bez krátenia (vypláca sa 100 % sumy).
• Od 20 000 € do 50 000 €: Krátenie o 25 %.
• Od 50 000 € do 75 000 €: Krátenie o 50 %.
• Nad 75 000 €: Krátenie o 75 %.
• Absolútny strop: Maximálna vyplatená suma DABIS nesmie prekročiť 100 000 € na jednu farmu.

Modelový príklad pre veľkofarmu: Ak by mal podnik pred uplatnením degresivity nárok na základnú platbu vo výške 255 000 €, po novom dostane presne 100 000 €.

• Prvých 20 000 € dostane v plnej výške.
• V pásme do 50 000 € získa 22 500 € (namiesto 30 000 €).
• V pásme do 75 000 € získa 12 500 € (namiesto 25 000 €).
• V pásme nad 75 000 € získa zostávajúcich 45 000 € (namiesto 180 000 €).

Od akej výmery začne krátenie?

Návrh umožňuje štátom nastaviť priemernú platbu DABIS v rozmedzí od 130 € do 240 € na hektár. Bod zlomu, kedy farma začne prichádzať o peniaze, závisí od tejto sadzby.

Dopad na členské štáty: Slovensko v zóne najvyššieho ohrozenia

Európska komisia argumentuje, že reforma zasiahne minimálne množstvo subjektov:

V roku 2023 poberalo základné platby nad 20 000 € len približne 4 % prijímateľov v EÚ a stropovaniu by čelilo len 1 600 veľkých fariem.

Ako uvádza Nikolina Šajn, tento európsky priemer je však pre krajiny s odlišnou historickou štruktúrou pôdohospodárstva klamlivý. Medzi štáty, kde zastropovanie zasiahne dramatický podiel priamych platieb, patrí Slovensko, Česká republika, Estónsko a Bulharsko. Podobný problém rieši aj nemecké Sasko. Tamojšia štúdia odhaduje, že kvôli koexistencii veľkých akciových spoločností a družstiev (kde 100 najväčších subjektov obhospodaruje 30 % pôdy) prepadne celkový objem priamych platieb v regióne zo 164 miliónov € (2024) na 82 až 120 miliónov €. Pre slovenské produkčné poľnohospodárstvo, postavené na veľkých podnikoch, to predstavuje identické riziko.

Budú sa farmy účelovo deliť?

Nikolina Šajn v štúdii uvádza, že Komisia priznáva obavu, že veľké korporácie sa budú chcieť stropovaniu vyhnúť zakladaním dcérskych spoločností. Keďže sa limity posudzujú na úrovni jedného členského štátu (a nie kumulatívne za celú EÚ), holdingy s medzinárodnou štruktúrou môžu legislatívu čiastočne obísť. Brusel však verí, že nízko nastavená hranica degresivity (20 000 €) urobí umelé drobenie domácich fariem ekonomicky nevýhodným.

Legislatívny boj: Lins navrhuje limit 500 000 €

Návrh z júla 2025 aktuálne prechádza schvaľovacím procesom v Európskom parlamente a Rade. Na pôde poľnohospodárskeho výboru EP (AGRI) už spravodajca Norbert Lins (EPP, Nemecko) predložil protinávrh, ktorý ide výrazne v ústrety krajinám ako Slovensko. Lins navrhuje:

• Úplne zrušiť povinnú degresivitu pre platby na plochu.
• Zvýšiť strop na 500 000 € a sumy prepočítavať na fyzickú osobu.
• Ponechať limit 100 000 €, ale výlučne na dobrovoľnej báze pre jednotlivé štáty.

Ostré reakcie: Potravinová bezpečnosť vs. spravodlivosť

Názory európskych agrostakeholderov kopírujú ich záujmové skupiny:

• COPA a COGECA (veľkí farmári a družstvá): Ostro skritizovali Komisiu za ignorovanie diverzity európskeho poľnohospodárstva. Prístup prostredníctvom DABIS označili za „nezmyselný“ a varujú, že trestá podniky, ktoré reálne zabezpečujú potravinovú bezpečnosť.
• Via Campesina (malí a rodinní poľnohospodári): Povinné stropovanie privítala, no požaduje strop posunúť ešte nižšie – na 60 000 €. Súčasný systém podľa nich vyháňa ceny pôdy nahor a blokuje mladých farmárov.
• Environmentálne organizácie (Greenpeace, WWF, EEB, IEEP): Návrh jednoznačne podporujú. Povinné krátenie pre veľkých považujú za nevyhnutný krok k spravodlivejšiemu prerozdeleniu verejných zdrojov.

Vyjednávania v Bruseli vstupujú do kľúčovej fázy

Pre slovenských poľnohospodárov bude rozhodujúce, či sa domácej diplomacii podarí v koalícii s Nemeckom a Českom zvrátiť povinný charakter legislatívy a obhájit národné špecifiká nášho vidieka.