Nová francúzska štúdia prináša presvedčivé dôkazy, že regeneratívne poľnohospodárstvo dokáže výrazne zmierniť dopady sucha na poľnohospodársku produkciu. Farmy, ktoré využívajú regeneratívne postupy, zaznamenali počas sucha v roku 2023 takmer trikrát nižšie straty na úrode ako farmy hospodáriace konvenčným spôsobom.
Európske poľnohospodárstvo čelí rastúcim výzvam
Európski poľnohospodári sa v posledných rokoch musia vyrovnávať s rastúcimi výrobnými nákladmi, nedostatkom vstupov aj čoraz častejšími extrémnymi prejavmi počasia. Očakávané horúce letá a dlhodobé obdobia sucha, ktoré sú dôsledkom klimatickej zmeny, predstavujú vážnu hrozbu nielen pre úrodu, ale aj pre potravinovú bezpečnosť.
Výsledky novej štúdie z Francúzska naznačujú, že jedným z najúčinnejších riešení môže byť práve regeneratívne poľnohospodárstvo.
Výrazne nižšie straty na úrode
Výskum analyzoval viac ako 1 200 fariem na území Francúzska. Predbežné výsledky ukázali, že farmy s vysokou mierou využívania regeneratívnych postupov zaznamenali počas sucha v roku 2023 pokles úrody iba o 8 %, zatiaľ čo najmenej regeneratívne farmy prišli v priemere až o 22 % úrody.
Tieto výsledky podporujú tvrdenia odborníkov, že hoci si prechod na regeneratívne hospodárenie vyžaduje počiatočné investície, z dlhodobého hľadiska prináša vyššiu odolnosť a ekonomické výhody.
Najväčší prínos sa prejavil pri pestovaní obilnín
Štúdiu realizovala spoločnosť Soil Capital v spolupráci s belgickou univerzitou KU Leuven. Výskumníci analyzovali údaje z 1 262 fariem hospodáriacich na ploche viac ako 331 000 hektárov v období rokov 2021 až 2024.
Na rozdiel od menších experimentálnych štúdií využíva tento výskum reálne údaje z fariem – vrátane informácií o použitých poľnohospodárskych postupoch, výnosoch aj kvalite pôdy.
Najvýraznejší pozitívny efekt sa potvrdil pri pestovaní obilnín, ktoré patria medzi najrozšírenejšie plodiny vo Francúzsku. V oblastiach postihnutých suchom regeneratívne postupy znížili straty na úrode spôsobené nedostatkom vody minimálne o 10 % približne v 85 % sledovaných prípadov. Vedci pritom zohľadnili aj ďalšie faktory, ako napríklad typ pôdy.
Vedúci Katedry poľnohospodárskej, potravinovej a zdrojovej ekonomiky na KU Leuven profesor Erik Mathijs upozorňuje, že podobné rozsiahle údaje z praxe doteraz vo vedeckom výskume chýbali.
Potenciál na záchranu miliónov bochníkov chleba
Podľa odhadov spoločnosti Soil Capital by rozšírenie najúčinnejších regeneratívnych postupov na celé územie Francúzska počas podobného obdobia sucha ochránilo také množstvo pšenice, ktoré by vystačilo na približne 17 týždňov prevádzky bežného priemyselného mlyna.
To predstavuje surovinu na výrobu približne 130 miliónov bagiet.
Sucho spôsobuje celosvetovo miliardové škody
Výsledky štúdie prichádzajú krátko po zverejnení správy Organizácie Spojených národov Global Water Bankruptcy Report 2026, podľa ktorej svet vstúpil do obdobia tzv. „globálneho vodného bankrotu“.
Degradácia pôdy a narušenie vodného režimu spôsobujú každoročne škody presahujúce 307 miliárd dolárov (približne 264 miliárd eur). Podľa OSN môžu byť do roku 2050 dôsledkami sucha postihnutí až traja zo štyroch obyvateľov planéty.
Aj Dohovor OSN o boji proti dezertifikácii (UNCCD) označuje obnovu pôdy za jeden zo základných predpokladov potravinovej bezpečnosti a adaptácie na klimatickú zmenu.
Prečo regeneratívne poľnohospodárstvo funguje?
Regeneratívne poľnohospodárstvo je systém hospodárenia, ktorého cieľom je obnovovať zdravie pôdy, podporovať biodiverzitu a zvyšovať schopnosť krajiny viazať uhlík.
Kľúčovým faktorom je obsah organickej hmoty v pôde. Zdravá pôda funguje ako prírodná špongia – dokáže zadržať podstatne viac vody a postupne ju uvoľňovať rastlinám.
Výskumy francúzskeho Národného ústavu pre poľnohospodársky výskum (INRAE) ukazujú, že pôdy obhospodarované regeneratívnymi metódami zadržia o 8 až 15 % viac vody než intenzívne obrábané pôdy. Zároveň dosahujú o 15 až 20 % vyššiu produkciu biomasy pri rovnakom množstve spotrebovanej vody.
Podľa britského výskumného centra Rothamsted Research môže zvýšenie obsahu organickej hmoty v niektorých typoch pôd len o jedno percento zvýšiť schopnosť jedného hektára zadržať až 350 000 litrov vody.
Základné princípy regeneratívneho hospodárenia
Medzi najdôležitejšie postupy patria:
- pestovanie medziplodín, ktoré chránia pôdu medzi hlavnými plodinami,
- pravidelné striedanie plodín,
- minimalizácia orby a mechanického narúšania pôdy,
- podpora pôdnych organizmov vrátane dážďoviek,
- zvyšovanie obsahu organickej hmoty v pôde.
Naopak, intenzívne konvenčné poľnohospodárstvo založené na častej orbe, monokultúrach a vysokom využívaní syntetických hnojív vedie k zhutňovaniu, erózii a postupnej degradácii pôdy.
Európske pôdy sú v zlom stave
Odhaduje sa, že 60 až 70 % pôd v Európe už nie je v dobrom zdravotnom stave a viac ako polovica poľnohospodárskej pôdy na svete vykazuje známky degradácie.
Aj preto Európska únia v roku 2025 prijala nový rámec monitorovania zdravia pôdy. Jeho cieľom je dosiahnuť zdravé pôdy vo všetkých členských štátoch do roku 2050.
Environmentálne organizácie však upozorňujú, že samotné monitorovanie nebude stačiť. Kritizujú absenciu záväzných cieľov obnovy pôdy a tvrdia, že bez konkrétnych opatrení nebude možné zastaviť jej ďalšiu degradáciu.
Budúcnosť poľnohospodárstva závisí od zdravej pôdy
Francúzska štúdia potvrdzuje, že regeneratívne poľnohospodárstvo nie je len environmentálnym trendom, ale predstavuje praktický spôsob, ako zvýšiť odolnosť fariem voči čoraz častejším obdobiam sucha. Zdravšia pôda znamená vyššiu schopnosť zadržiavať vodu, stabilnejšie výnosy a lepšiu pripravenosť poľnohospodárstva na meniace sa klimatické podmienky.