Predstavte si dve susediace polia. Rastie na nich rovnaká plodina, svieti na ne rovnaké slnko a v rovnakom čase ich zasiahne výdatný letný lejak. Napriek tomu sa každé z nich zachová úplne inak. Kým na jednom poli voda okamžite mizne v zemi, na druhom sa tvoria obrovské mláky a bahno začína stekať dole svahom.
V čom je ten zásadný rozdiel? Odpoveď netreba hľadať na povrchu, ale v samotnej pôde. Nová štúdia spoločnosti Carboneg, ktorá sa zaoberá regeneratívnym poľnohospodárstvom, ukázala, že kľúčom k zadržaniu vody v krajine je množstvo organickej hmoty v pôde. Pôda bohatá na organickú hmotu totiž dokáže vsakovať vodu až päťkrát rýchlejšie než pôda vyčerpaná.
Keď pôda funguje ako špongia
Rýchlejšie vsakovanie znamená jediné – vzácna dažďová voda neodtečie povrchovo preč z krajiny, nespôsobí eróziu, ale zostane v pôdnom profile presne tam, kde ju rastliny najviac potrebujú. Podľa dlhodobých údajov českého Výskumného ústavu monitoringu a ochrany pôdy (VÚMOP) je retenčná kapacita poľnohospodárskej pôdy jednou z najväčších skrytých rezerv, ktoré v našej krajine máme.
Dáta ukazujú šokujúcu realitu:
- Súčasná pôda v ČR reálne zadržiava približne 5,04 miliardy metrov kubických vody.
- Ak by sme do nej začali vo väčšej miere vracať organickú hmotu a využívali pôdoochranné technológie, jej potenciál by stúpol o takmer 70 %.
- Pôda by tak dokázala zadržať až 8,4 miliardy metrov kubických vody.
„Rozdiel medzi tým, koľko vody by naša pôda mohla poňať a koľko skutočne udrží, ide na vrub degradácie, utlačenia a úbytku organickej hmoty. Tá sa pritom dá správnym hospodárením ovplyvniť pomerne rýchlo. V tomto zmysle je aj poľnohospodárska pôda obrovskou priehradou na vodu, len ju na prvý pohľad nevidno,“ zdôrazňuje prof. Ing. Jan Vopravil, CSc., vedúci oddelenia pedológie a ochrany pôdy VÚMOP.
Čísla nepustia: 124 000 litrov vody na hektár k dobru
Rýchlosť vsakovania úzko súvisí s celkovou kapacitou pôdy. Štúdia preukázala, že pôdy, ktoré obsahujú viac ako 4 % organického uhlíka, majú v porovnaní s pôdami s obsahom pod 1,5 % obrovskú výhodu. Dokážu v jednom hektári udržať o približne 124 000 litrov vody viac. Pre poľnohospodára to v čase letného sucha znamená rozdiel medzi dobrou úrodou a katastrofou.
Ako to dokázať? Princípy regeneratívneho poľnohospodárstva
Zvyšovaním organickej hmoty v pôde sa v posledných rokoch zaoberá snáď každý agroministr a odborník. Spoločnosť Carboneg v rámci tejto štúdie dlhodobo testovala a porovnávala desať dvojíc susedných pozemkov na českých farmách. Vždy išlo o priame porovnanie regeneratívne obhospodarovaného pozemku s pôdou z konvenčného poľnohospodárstva. Tieto testy navyše doplnili laboratórne rozbory z viac ako 2 850 bodov zo 127 fariem v Českej republike a na Slovensku.
Výsledky hovoria jasne v prospech regeneratívneho prístupu.
Ten sa opiera o dva hlavné piliere:
- Úplný zákaz alebo radikálne obmedzenie orby – aby sa nenarušoval pôdny život a štruktúra pôdy.
- Trvalý pokryv pôdy – pestovanie medziplodín, vďaka čomu pôda nikdy nezostáva „holá“ a nevysušuje sa.
Na rozdiel od čistého ekologického poľnohospodárstva však regeneratívne poľnohospodárstvo v prípade potreby umožňuje cielené použitie pesticídov, vďaka čomu je pre mnohých konvenčných farmárov jednoduchšie na prechod.
Prax potvrdzuje teóriu: Sucho pasenie dobytka nezastavilo
Pre chovateľov dobytka je rozdiel v hospodárení jasný. „Tento rok v auguste stále pasiem, zatiaľ čo farmy okolo mňa dokupujú seno. Na jednej pastvine sme tento rok pásli už štyrikrát a teraz tam ide stádo piatykrát. Kontaktná zóna koreňového systému s pôdnym životom je tam taká veľká, že ani sucho nezastaví rast. Šesť rokov som sa snažil pomocou regeneratívnych princípov hospodárenia docieliť, aby v pôde zostalo viac vody a viac života, a teraz, v tomto suchu, sa to naplno prejavuje,“ uviedol farmár Karel Kalný z farmy Mitrovský Angus.
Zdroj: iDnes.cz